shows

Sharon Kivland, Charlie Youle, Bevis Martin

Bastart Vas srdecne pozyva na otvorenie "Natural Education",-vystavy umelkyne Sharon Kivland a jej hosti Charlie Youle, Bevis Martin, ktora sa uskutocni v piatok, - 11.1.2008 o 18:00

Prirodzené vzdelávanie

Čo nám vraví Jean Jacques Rousseau? Hovorí, že sa rodíme slabí, hlúpi, bez vlastného úsudku; nezaopatrení, a preto potrebujeme pomoc. Túto pomoc nám poskytne vzdelanie, ktoré nás bude kultivovať tak ako sa kultivujú rastliny. Samostatne konajúci, pozorujúci svet okolo nás sa oboznámime s dôsledkami slobody, výberu. Nepodliehajúc skazeným vplyvom spoločnosti, sa posunieme späť k svojmu prirodzenému bytiu ako divoké dievča lesov Champagne. Nebudeme sa riadiť pravidlami; ale budeme sa učiť z dôsledkov našich činov a neskôr keď získame schopnosť vlastného úsudku, môžeme čítať literatúru a filozofiu.

Charlie Youle a Bevis Martin bývajú na ulici Jean-Jacques Rousseau-a. Obidvaja absolvovali svoje základné vzdelanie bez toho, aby sa o ňom dozvedeli, čo len jednu informáciu. Bol súčasťou zahmleného davu dôležitých ľudí, prevažne bradatých, s parochňou na hlave, ktorý sa nejasne rysoval v pozadí ich vedomostí, vyčkávajúc na chvíľu, keď bude objavený.

Hoci sa snažili dať dokopy nejaké informácie a myšlienky z internetu, stále majú iba chabú predstavu kto Rousseau bol a prečo bol dôležitý. Muž nosiaci napudrovanú parochňu, pozerajúci na vás zo stránok učebníc - s pevným miestom v dejinách, filozofii a literatúre, váš názor na neho - záležitosť úplnej indiferencie. Človek by mohol byť v pokušení vziať si guličkové pero a pichnúť ho do oka.

Obidvaja umelci vynaložili spoločnú snahu a pokúsili sa vyskúmať a vystopovať stopy zábleskov rebélie a frustrácie zapríčinené stránkami jazykových učebníc. Tu nachádzajú veľké postavy anglického románu zohyzdené, inde chlapca priviazaného ku košu, či k stránke. Svoju vlastnú trúfalosť porovnávajú s takýmto podvracačstvom a zisťujú, že im chýba. Vo svojej práci sa snažia zdokumentovať detský odpor v prípade, keď je ono vtiahnuté do sveta jazyka, do systému rozumu, veľkej hierarchie, v rámci ktorej sa nachádza na úplnom spodku.

Sharon Kivland žije na francúzskom vidieku, no často navštevuje i Londýn. Na margo Jjean-Jacques Rousseau-a poznamenáva, že napriek množstvu jeho dobrých vlastností a vyhláseniach o morálnej a politickej rovnocennosti, Rousseau operuje s úplne odlišným vzelávacím programom pre dievčatá (s ktorým ona nesúhlasí, pretože v ňom nemôže nájsť miesto pre seba). Preto sa (prirodzene) odvracia od Emila k Choderlos de Laclos-ovi. Ten, napriek tomu, že bol veľkým obdivovateľom Rousseau-a, s veľkou vervou obhajoval rovnosť pohlaví, zaoberajúc sa bližšie `la femme-naturelle', ktorej súčasný stav otroctva môže zmeniť iba revolúcia - tam, kde je otroctvo, nemôže existovať vzdelanie (dodáva). Uvažujúc nad otroctvom, prácou, revolúciou a túžbou, predstavuje Sharon Kivland 15 vyšívaných ľanových odevov (aké by snáď nosilo divoké dievča lesov Champagne, keby bolo domestifikované? Rozhodne sa nejedná o výstredný odev - čokoľvek už vyšitý text hovorí, ide o nočné košele pracujúcich dievčat)a výber ďalších jej prác týkajúcich sa jej obľúbených tém, zahrňuje pár drobných kozľacích koží (pripomienka vzťahu k prírode), sériu fotografií francúzskych mydiel `Bonne Maman'(tak užitočné v prísnom naliehaní na dobrom jazyku) a kožené cartes de visite popisujúce konvenciami neprijateľné telo prirodzenej ženy demi-monde, Nany. Projekt je náučný, ale jeho úmyslom je rovnako i vzbudiť kŕčovitý smiech hlučnej veselosti, výraz potešenia a množstvo ďalších protikladov. 11th of Januray 2008 will open the solo exhibition of British Artist Sharon Kivland. The Project room will feature the works by Sharon´s guests Charlie Youle and Bevis Martin.

www.sharonkivland.com
www.martinandyoule.com

Natural Education

What does Jean-Jacques Rousseau tell us? He says that we are born weak, that we are born stupid, without judgement; unprovided for, we need aid. This aid will come to us from education, which will cultivate us like plants. Self-reliant, observant of the world around us, we will learn the consequences of liberty, of choice, Removed from the corrupting effects of society, we will move back to our natural state, like the wild girl of the woods of Champagne; we will not follow rules; rather, we will learn from the consequences of our actions, and later, we may read literature and philosophy, when we have developed the capacity to judge.

Charlie Youle and Bevis Martin live in rue Jean-Jacques Rousseau. Both of them completed their formal education without having learnt a single thing about him.
He formed a part of that shadowy crowd of important people, largely bearded or bewigged that loomed in the background of knowledge waiting to be recognised.
Although they have tried to piece together some ideas from the Internet and its essay help sites they still only have a patchy idea of who he was and why he was important. A man wearing a powdered wig looking out at you from a textbook - his place in history, philosophy, and literature well established, your opinion a matter of complete indifference. One might be tempted to take a biro and poke him in the eyes.
These two artists have found a common endeavour in researching and presenting such traces of small moments of rebellion and frustration induced by the pages of language textbooks. Here they find the great men of the English novel disfigured, elsewhere a boy tied to a basket, tied to the page. They measure their own daring against such subversion and find it lacking. In this work they attempt to document the stabs and slashes of resistance as the child is dragged into the world of language, the framework of sense, the grand hierarchy in which he or she must take up a place at
the very bottom.

Sharon Kivland lives in the French countryside, though going frequently to London. She remarks that Jean-Jacques, despite his many fine qualities, despite his declarations on moral and political equality has a rather different programme of education for girls (of which she rather disapproves, for she cannot find a place there for herself) so she turns instead (naturally) from Emile to Choderlos de Laclos. An admirer of Rousseau, he nonetheless advocates, with fervour, the equality of the sexes, dwelling on ‘la femme-naturelle’, for whom only a revolution can change her current condition of slavery – and where there is slavery there can be no education (he adds). In reflections on slavery, labour, revolution, and desire, Sharon Kivland shows fifteen embroidered line robes (as worn by the wild girl of the woods of Champagne when she is domesticated perhaps? No, no, that is merely whimsical – they are the nightdresses of working girls, whatever their embroidered texts declare), and a selection of other works on her favourite subjects, including some small kidskins (a reminder of natural relations), a series of photographs of those French soaps called ‘Bonne Maman’ (so useful in the punitive insistence on good language), and leather cartes de visite carrying descriptions of the transgressive body of that natural woman of the demi-monde, Nana, returned to her through a change in pronoun. The project is educational, but naturally so, intended to induce the convulsive laughter of noisy merriment, the expression of pleasure, and numerous contradictions.

Charlie Youle and Bevis Martin live in rue
Jean-Jacques Rousseau. Both of them completed their formal education without having learnt a single thing about him.
He formed a part of that shadowy crowd of important people, largely bearded or bewigged that loomed in the
background of knowledge waiting to be recognised.

Although they have tried to piece together some ideas from the Internet and its essay help sites they still
only have a patchy idea of who he was and why he was important.
A man wearing a powdered wig looking out at
you from a textbook - his place in history, philosophy, and literature well established, your opinion a matter of complete indifference. One might be tempted to take a biro and poke him in the eyes. These two artists have found a common endeavour in researching and presenting such traces of small moments of rebellion and frustration induced by the pages of language textbooks. Here they find the great men of the English novel disfigured, elsewhere a boy tied to a basket, tied to the page. They measure their own daring against such subversion and find it lacking.

In this work they attempt to document the stabs and slashes of resistance as the child is dragged into the world of language, the framework of sense, the grand hierarchy in which he
or she must take up a place at the very bottom.